Emire Khidayer

  • Slovenčina (Slovenská republika)
  • English (United Kingdom)

Partneri

Saláma Músá

Saláma Músá (1887-1958) patrí v arabských kruhoch k jedným z najznámejších autorov egyptskej modernej literatúry. Okrem literatúry zasvätil svoj život novinárstvu. Sám hovorí, že jeho láskou je žurnalistika, ktorú uprednostňuje pred literatúrou. Jeho dielo sa iba sčasti skladá z pôvodnej tvorby, a to vo forme poviedok. Vydal dve poviedkové zbierky. Zvyšná tvorba pozostáva z článkov, esejí a úvah na veľmi rôznorodé témy. Mnohé z týchto článkov predtým vyšli v rôznych časopisov, ktoré vydával aj samotný Saláma Músá, a ďalšie odzneli na jeho prednáškach. Celkovo napísal 47 kníh a nespočetné množstvo novinových článkov.
Saláma Músá bol kvôli svojim vyhraneným názorom v nemilosti vládnucej garnitúry, ktorá v čase jeho života jasne určovala, čo môže byť publikované a čo nie. Dokonca došlo sa dvakrát dostal do väzenia. Dôvodom vyhranenosti Salámových názorov bolo jeho náboženské vyznanie - Saláma bol kopt, teda egyptský kresťan. K jeho odlišnému prístupu k životu, spoločnosti a k tvorbe vo veľkej miere prispeli pobyty vo Francúzsku a Anglicku.
V Európe nebola dosiaľ publikovaná žiadna súhrnná práca o dielach Salámu Músá a o prínose tohto neštandardného arabského autora. Európski kritici zvyčajne označujú Salámu Músá ako extrémne ľavicového kritika egyptského modernizmu a hlavného predstaviteľa egyptských koptských spisovateľov. Je predstaviteľom sekularizmu, liberalizmu a nacionalizmu. Egypt jeho diela vníma ako veľmi nebojácne až provokatívne. Egyptskí kolegovia, najmä tí z ďalších generácií, mu vyčítajú vulgárnosť jazyka, hoci vo svojej tvorbe použil iba niekoľko ľudových slov, ktoré lepšie vystihujú svoj cieľ ako málo známe a ťažkopádne výrazy klasickej arabčiny. Jeho prístup k arabskej literatúre a kultúre je vyzývavý a plný netradičných myšlienok. Hoci sa Saláma mnohokrát dostal do nepríjemných literárnych a sociálno-politických konfliktov, dôkazom pomerne veľkého záujmu arabských čitateľov o jeho diela je množstvo dotlačí. Jeho tvorba je určená širokému publiku, najmä stredným vrstvám, ktoré vytvárali tzv. novú elitu namiesto najvyšších vrstiev, na ktoré sa zameriavala literárna tvorba koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Saláma svoju orientáciu na čitateľské publikum jasne charakterizoval a zdôrazňoval, že literatúra musí byť písaná jazykom, ktorému čitateľ rozumie.
Novátorom bol Saláma Músá aj v oblasti námetov. Témy ako vtedajšia egyptská spoločnosť, vzťahy medzi mužom a ženou, hospodárska revolúcia a prechod z feudálnej spoločnosti na industriálnu, sloboda myslenia, potláčanie vžitých dogiem a tradícií, hodnota vedy, evolučná teória, boli egyptskému čitateľovi, ale aj arabskému, dovtedy neznáme. Nebál sa hovoriť o nepríjemných témach, napríklad o spaľovaní mŕtvych, ktoré bolo v muslimských krajinách vždy neakceptovateľné, ďalej o nutnosti udržiavať čistotu a vytvárať si hygienické návyky.
Prínos Salámu Músá možno nájsť aj v iných sférach, napríklad v oblasti boja práv za emancipáciu ženy, ale aj v politike a hospodárstve. Bol jedným z najznámejších hlásateľov rovnocennosti národnostných a náboženských menšín. Práve preto si ho egyptská vláda v roku 1951 vybrala ako predstaviteľa Egypta na Konferencii o právach menšín vo Francúzsku, kde mal obhajovať egyptskú politiku voči koptom pri „zachovávaní rovnocenných práv“ náboženských menšín v Egypte.

                                                                                                                                                          Emíre Khidayer

Saláma Músá a jeho doba

Saláma Músá "Ako liečiť strach?"

Saláma Músá "Boj o prežitie v dnešnej dobe"

Saláma Músá "Ďalšia skaza jazyka"

Saláma Músá "Obriezka dievčat"

Saláma Músá "Prečo sa oženil?"

Saláma Músá "Spomienky srdca"

Saláma Músá "Veľvyslankyne a ministerky"