z kapitoly Arab rovná sa muslim?
Dôležité je tiež vedieť, či je naozaj každý Arab muslimom a či každý muslim musí byť Arabom. Poväčšine je totiž predstava ľudí práve taká. A ako to je s arabskými národmi a ich susedmi? Zmätky niekedy panujú aj v označeniach jednotlivých krajín a národov. Často počúvame o tých aj oných, ale málokto si ich vie presne zaradiť. Dokonca ani médiá nemajú celkom jasno, aký je rozdiel medzi Irakom a Iránom, resp. Iračanmi a Iráncami. Tak ako to vlastne je?
Kto je muslim?
Muslim je každý vyznávač náboženstva zvaného islám. Muslimom teda môže byť ktokoľvek. Popri Araboch sú to najčastejšie Berberi v saharskej Afrike, ďalej väčšina Iráncov, Pakistancov, Afgáncov, Tadžikov, Indov, Srí Lančanov a Bangladéšanov. Potom Malajci, Indonézania, niektorí Číňania, Ujguri, turkické národy v Turecku, Azerbajdžane, Kazachstane, Kirgizstane a Uzbekistane a napokon mnohí Afričania, napríklad Sudánci, Somálci, Nigérijčania, Senegalčania, Keňania, Tanzánčania či Juhoafričania. V Európe sú muslimami najmä Albánci a Bosniaci a niektoré kaukazské národy, ale rovnako dobre nimi môžu byť aj Briti, Francúzi, Česi či Slováci. Byť muslimom teda ani zďaleka neznamená to isté, ako byť Arabom! Arabi tvoria iba asi 20 % celkového počtu muslimov. K častému omylu dochádza pravdepodobne aj preto, lebo islám vznikol na Arabskom polostrove. Po svete ho šírili arabské kmene, a preto je väčšina Arabov svojim vyznaním práve muslimská. Preto je tiež jazykom islámu arabčina. Arabčinu dokonca používajú aj nearabskí muslimovia ako liturgický jazyk. Aj keď väčšinou po arabsky nevedia ani slovo, mnohí z nich vedia recitovať Korán naspamäť alebo z neho citovať, pričom významy jednotlivých slov nechápu. Funguje to trochu podobne ako kedysi v Európe, keď bola latinčina jediným liturgickým jazykom katolíkov.
z kapitoly Sexualita a mužsko-ženské vzťahy
So sexualitou v arabskom podaní sa stretávame v rozprávkach Tisíc a jednej noci, ktoré cez preklad do francúzštiny priniesol Európe francúzsky orientalista a diplomat Antoine Galland začiatkom 18. storočia. Jeho preklad bol popri biblii v tom čase najčítanejšou literatúrou v Európe. Rozprávky, ktoré sú plné erotiky a frivolnosti, ostro kontrastujú so sexuálnou zviazanosťou dnešných čias, aj keď v mnohých prípadoch iba navonok.
Sexualita je v arabských krajinách, a teda aj v isláme, braná pragmaticky. Sex podľa starších islámskych vedcov bol vnímaný dokonca ako bohumilá činnosť, ak viedol k splodeniu muslima. Islámska právna veda sa dnes vo svojom výklade ohľadne sexuality veľmi rôzni. Koľko vedcov, toľko názorov. Existujú početné výklady sexuality, v jednom sa však zjednocujú - že sexualita sa pripisuje výhradne žene. Predstavu o aktívnej ženskej sexualite islámski vedci zúžili na jej aplikovanie v rámci manželského vzťahu, v ktorom ju muž koriguje podľa svojho vlastného uváženia. Nech si hovoria islámski právni vedci, čomu veria, život ukazuje svoju vlastnú cestu. Cesta sexuality v arabskom svete je podľa mňa v mnohom ohľade zmätená, neprirodzená, násilne predpisovaná a zároveň frivolná až obscénna. Z právneho hľadiska sa posudzuje podľa vzorov zo 7. storočia.
Mám pocit, že táto moja kniha hovorí zväčša o mužsko-ženských vzťahoch. Bavíme sa o nich pri gestách, dotykoch, fajčení vodnej fajky, rodinných zväzkoch... Skutočnosť, že často musím rozlišovať, že toto platí pre muža a toto pre ženu, je potvrdením, že mužské veci fungujú inak ako ženské. Ide teda o niekoľkonásobné potvrdenie, že prístup k pohlaviam je nerovnaký.
U nás aj všade inde na svete sa aj tak celý život krúti okolo vzťahov. Vzťahov partnerských, rodinných, pracovných, pouličných, priateľských či nepriateľských. Stále riešime niečo s ohľadom na to, akej osoby sa vec týka. Rozhodovanie, či ide o muža alebo o ženu, má vplyv na to, akú tendenciu vývoja volíme. V arabskom svete je to o tom istom, len inak, niekedy dosť inak... Deje sa tak z dôvodu, že Arabi si svoje vzťahy postavili na rôzne priečky a jednotlivých účastníkov vo vzťahoch zadelili do príslušného šuplíka. Pridelili im jasnú rolu, a preto tendencie vývoja vzťahov u nich sú jednoznačnejšie.
Aj keď v tejto knihe spomínam konkrétne prístupy arabských mužov k ženám cudzinkám, väčšinou sa venujem práve domácim pomerom. Hoci na prvý pohľad vybrané príbehy pôsobia tak, že sú špecifické, treba si uvedomiť, že v arabskom svete sa považujú za štandardné. Sú integrálnou súčasťou mnohých arabských manželstiev a vzťahov. Zvláštne na cudzincov pôsobia preto, lebo v Európe sa mnohými otázkami vôbec nezapodievame, ani nás len nenapadnú. A kvôli ich zbytočnosti v modernom, liberálnom svete sa nimi ani zaoberať nepotrebujeme!
K opačnému pohlaviu cesta zarúbaná
Komunikácia a vzťahy arabských detí sú iné ako u našich detí. Naschvál nehovorím o muslimských, lebo tento jav poznám z arabského prostredia, teda aj kresťanského. Deti arabských kresťanov, ktorí, aj keď sú v styku s opačným pohlavím liberálnejší, predsa len žijú v rovnakom geopriestore. Ten dolieha na každého, či ide o muslima, kresťana, inoverca alebo neverca. Segregácia pohlaví v arabských spoločnostiach nastáva už od útleho veku.
Keď sa rodina rozhodne začať svoje nedospelé dievča zahaľovať, prestane sa dievča stýkať s chlapcami. Takto pekne rastú obe pohlavia pri sebe bez toho, aby sa stýkali. S nezahalenými tvárami sa stýkajú iba členovia rodiny - rodičia a deti do určitého veku či ženská časť rodiny. Aj to nie je všade pravidlom. Aj napriek oddeľovaniu sa však záujem o druhé pohlavie skôr či neskôr prebudí. V škole sú všetci pod drobnohľadom, často sa uplatňuje princíp oddelených dievčenských a chlapčenských tried. Najstiesnenejšie pomery vládnu v krajinách Zálivu. V porovnaní so školou však ulica poskytuje väčšiu voľnosť.
V jednom z bytových domov v Kuvajte, kde som bývala, sa pravidelne každý víkend konali bujaré víkendové akcie. Celý týždeň do bytu na prízemí nikto nechodil, zato cez víkend v ňom arabská moderná hudba neutíchala až do ranných hodín. Cez víkend do bytu vchádzala úplne zahalená žena a muž. Vždy každý osve. Inokedy ich tam vídať nebolo. Keď sa v ňom schádzali, vôňa kadidla prenikala až na chodbu. Okrem hudby bola neklamným znakom ich prítomnosti v byte. Keď som tento prípad spomenula svojim kuvajtským známym, komentovali ho tak, že tak robievajú kuvajtské páry, čo spolu randia. Muž prenajme byt v štvrti, kde bývajú väčšinou cudzinci, ktorí sa do miestnych vzťahov radšej nemiešajú, a v ňom sa schádza so svojou priateľkou. Buď ešte nie sú zosobášení, alebo je každý vo svojom manželskom zväzku, alebo je niekto z nich rozvedený, čo sa stáva pomenej. Zaujímavé je, že na jednej strane sa snažia skryť pred pohľadmi svojich rodín, na strane druhej sa prezentujú príliš okázalo na to, aby zostali v utajení.