Emire Khidayer

  • Slovenčina (Slovenská republika)
  • English (United Kingdom)

Partneri

z kapitoly Zábava

Hriešny tanec

Tanec patrí od nepamäti k radosti, ale aj smútku a rôznym rituálom. Kultová vianočná rozprávka "Princezná so zlatou hviezdou na čele" nám sprostredkúva orientálny tanec charakteristický svojou zmyselnosťou, zreteľne sexuálnym podtónom a noblesou. Tanečnica predviedla tanec s nádychom Orientu, nazývaný aj brušný tanec. Dnes je Egypt centrom orientálneho tanca s najznámejšími tanečnicami. Legendárnou tanečnicou je Egypťanka Fífí Abdu. Hoci patrí k prominentom egyptského spoločenského života, náboženské kruhy sa na ňu pozerajú krivým okom. Preto Fífí počas pôstneho mesiaca ramadán financuje stoly pre chudobných alebo tých, čo sú práve na ulici a nestihli sa po západe slnka dopraviť domov na iftár. Tým si vylepšuje svoju pozíciu v očiach fundamentalisticky zameraných imámov. Tanečnice majú totiž stále nálepku ľahkých žien. Nábožný jedinec tanec ako umenie nevníma, lebo vždy sa za ním skrýva sexualita.

Orientálne tanečnice sú súčasťou zábavného programu vo všetkých drahých hoteloch. Dnes úlohu arabských tanečníc pomaly preberajú ruské tanečnice a mnohé z nich tancujú vskutku famózne. Pravdou však je, že mnohé z nich potvrdzujú predstavu o vedľajších rolách brušných tanečníc. V Egypte funguje špeciálna škola, kde sa na tanečné remeslo školia nielen ženy, ale aj muži. Mužskí tanečníci potom predvádzajú tanec s kruhovou sukňou na lodiach brázdiacich Níl alebo fungujú ako občasní porotcovia. Kým v Egypte sa môžete na kurz brušného tanca prihlásiť a nepokryte naň chodiť, v Kuvajte je táto činnosť zakázaná a tancovať, respektíve učiť sa tancovať brušný tanec môžete iba doma alebo v súkromnom fitnescentre. Ak si konečne po dlhodobom hľadaní učiteľa tanca nájdete a počas tréningov máte hudbu pustenú dostatočne nahlas, je možné, že vás dobroprajní susedia nahlásia polícii za porušovanie dobrých mravov a tanec sa môže skončiť aj vo väzení. Ak máte viacej šťastia, musíte tiež rešpektovať súkromie učiteľa, lebo nikto o ňom nesmie vedieť, že učí orientálny tanec, inak by mal problémy. Napriek tomu istý absolvent onej káhirskej školy žijúci v Kuvajte vyučoval tomuto umeniu aj mladú ženu z emírskeho rodu Ál Sabáh.
 



 

z kapitoly Úroveň služieb

Ja som sponzor. Kto je viac?

V krajinách Zálivu existuje zákon o sponzorstve, ktorý hovorí o tom, že zahraničná osoba si nemôže v týchto krajinách zriadiť firmu na svoje vlastné meno. Potrebuje na to miestneho sponzora. Platí to všade okrem zón voľného obchodu, ako napríklad v emirátskom Dubai Internet City, Jabal Ali Free Zone a iných. Všetky zahraničné firmy sú v obchodnom registri zapísané pod menom miestneho občana, ktorý takto poskytuje za prepožičanie svojho mena cudziemu štátnemu príslušníkovi službu. Žiaden miestny občan túto službu nerobí zadarmo a niektorí si nechajú za svoje sponzorstvo kráľovsky zaplatiť. Ak má emirátsky občan napísaných na seba niekoľko firiem, v podstate ani nemusí pracovať, lebo sa uživí výlučne zo sponzorských peňazí. Okrem toho, sponzor má aspoň trocha predstavu o personálnom zložení firmy, ktorú sponzoruje, lebo podpisuje súhlas s udelením víza a povolením na pobyt pre jednotlivých zamestnancov. Keď som zháňala byt v Dubaji a stretla som sa s majiteľom jednej realitnej kancelárie, dozvedela som sa, že je sponzorom 138 firiem(!) rôzneho charakteru.

S jedným z podpredsedov Obchodnej komory v Abú Dabí som sa zoznámila ešte na Slovensku. Slovo dalo slovo a o sedem rokov neskôr, keď ja som už pracovala v Dubaji, sme sa dohodli, že sa stretneme. Keď sme spolu hovorili, bol koniec mája a on bol už na dovolenke v Nemecku. Nuž som mu zavolala v júli a on, že je stále na dovolenke. Tak teda v auguste. Vraj je ešte na dovolenke, ale čoskoro sa vráti. Hovorím si: "Ramadán sa tento rok začína koncom septembra, takže v septembri určite bude späť, aby si pôstny mesiac mohol náležite vychutnať." Mýlila som sa. Ani v septembri sa nevrátil a keďže som vedela, že cez ramadán nič nevybavím, zavolala som mu na sviatok íd al-fitr, ktorý trvá v Emirátoch okolo päť pracovných dní (podľa toho, na aké dni padne) a on stále v Nemecku, lebo sa mu už neoplatilo vracať sa domov na ramadán. A tak sa vrátil až v prvých dňoch novembra. Po dovolenke. Hoci mal v Obchodnej komore kráľovský plat, sponzorstvo pre viaceré firmy ho ešte vylepšilo. Prečo by potom nemohol dovolenkovať aj pol roka?

Aj takto teda vyzerá sponzorstvo. Samozrejme, netreba všetkých hádzať do jedného vreca, lebo sú aj takí, ktorých skutočne baví pracovať, ako spomínaného známeho majiteľa realitnej kancelárie alebo tých, ktorí majú zaujímavé posty vo vládnych inštitúciách a popritom zvládajú aj vlastnú firmu, v ktorej sa aktívne angažujú, a iné, ktoré sponzorujú.

z kapitoly Náboženské sviatky

Ramadán a íd al-fitr

Sviatočná atmosféra

Zo všetkých arabských krajín sú oslavy ramadánu najtradičnejšie práve v egyptskej Káhire a v starobylých mestách Úrodného polmesiaca. Špecifikom ramadánu je výzdoba. Všade sa stavajú farebné stany, kde sa vedú učené dišputy na rôzne témy, alebo v nich znie živá klasická arabská hudba. Ulice, obchody a domy sú vyzdobené modernými šnúrami blikajúcich žiaroviek a nad mnohými visia tradičné lampióny rôznej veľkosti, ktoré ulicu večer a v noci nádherne osvetľujú. Volajú sa fánúsy. Každý obchodník si svoj obchod spestrí typickými farebnými látkami s prevažujúcou červenou farbou, ktoré sa používajú iba raz do roka, lebo sú určené iba na ramadán. Sviatočné chvíle dokresľujú literárne večierky, náboženské rozpravy, príbehy ľudových rozprávačov, koncerty klasickej, ale aj modernej hudby (v prípade, že interpreti s vystúpením počas posvätného mesiaca súhlasia), divadelné predstavenia o histórii Arabov, ktoré sa zvyčajne konajú v historických jadrách miest. Káhirská opera ponúka ramadánové večery, kde sa predstavujú jednotlivé arabské krajiny so svojím charakteristickým folklórom, hudbou, prípadne módnou prehliadkou či maľovaním hennových ornamentov na ruky, čo je sprievodným znakom pri ukončení tohto mesiaca. Nemožno nespomenúť ramadánové seriály, ktoré zväčša pojednávajú o histórii islámu a o dejinách a kultúre Arabov. Filmy v kinách sa počas ramadánu premietajú aj po polnoci. K ramadánu neodmysliteľne patrí kadidlo. V každej krajine sa páli iný druh. Niekde rozvoniava celá ulica. V šiatroch s ponúkanými pochutinami a cukrovinkami sa tiež pod ramadánovými látkami kúdolí kadidlový dym. Na bazároch a domácnostiach sa v kadidelniciach strieda najdrahší úd, čo je drevo vzácnej aloe macerované vo vonných esenciách, či lubán, teda pravé kadidlo v podobe kvapiek živice stromu Boswellia sacra z Ománu a Jemenu. Misahharátí chodieva oznamovať sahúr ešte aj dnes, ale iba v niektorých častiach Káhiry. Prespevuje päť veršíkov a medzi nimi bubnuje. Stále ho sprevádza aj spoločník. Na konci mesiaca si prichádza vyzdvihnúť odmenu. Večer 15. ramadána, teda presne v strede tohto mesiaca, sa oslavuje girgaún. Deti sú oblečené do sviatočných šiat a chodia po domoch susedov a známych zaželať im šťastný girgaún, za čo dostávajú cukríky a oriešky. Najviac sa girgaún pripomína v Egypte a na Bahrajne. Počas ramadánových večerov skutočne vládne jedinečná atmosféra. Ak sa večer v tomto období poprechádzame vysvietenými uličkami starej Káhiry a cestou z folklórneho predstavenia eposu o kmeni Banú Hilál sa zastavíme v starobylej čajovni na šálku čaju a vodnú fajku, zažijeme práve tú sviatočnú atmosféru, ktorá robí ramadán ramadánom. A zimné hmly ju ešte ztajomnia.